V istom blogu na sme.sk, s počtom prečítaní 9000, sa jeho autor tešil z toho, koľko Rusov už „zdochlo“ vo vojne a ľutoval, že ich „nezdochlo“ viac.
Normálnemu človeku je ľúto, ako mŕtvych Rusov, tak i mŕtvych Ukrajincov. Postoj spomínaného blogera, tolerovaný platformou sme.sk, je svedectvom elementárnej straty ľudskosti, prejavujúcej sa súcitom s blížnymi. Je prejavom obludnej, satanskej neľudskosti, ktorá praje smrť čo najväčšiemu počtu blížnych a má z toho radosť.
O tom, že takýto postoj nie je žiaľ ojedinelý, svedčia i slová amerického senátora Lindsey Grahama, ktorý povedal, že zabíjanie Rusov v konflikte na Ukrajine je najlepšou investíciou Washingtonu.
Jeho slová sú ukážkou myšlienkovej a hodnotovej zvrátenosti, akú nosia vo svojich hlavách mocní nášho sveta, ktorí sú ostatnými považovaní za ochrancov demokracie. Vlády Slovenska, Česka, alebo Poľska sa idú roztrhať, len aby im vo všetkom vyhoveli.
My však v nijakom prípade nedopusťme, aby sme pod tlakom dnešnej doby a mediálne živenej nenávisti, prišli o najelementárnejšiu podstatu svojho človečenstva tým, že naskočíme na vlnu nenávisti, konfrontácie, nepriateľstva a odsudzovania iných.
Zo všetkých svojich síl sa vynasnažme zostať ľuďmi, plnými súcitu k druhým, pretože v prostom, jednoduchom súcite s druhými spočíva podstata celého nášho človečenstva. Zo všetkých síl sa vynasnažme zostať ľuďmi, plnými dobroty, láskavosti, spoluúčasti a úcty ku každému človeku.
Spoluprežívajme utrpenie s inými, pretože ak nedokážeme utrpenie iných ľudí prežívať ako svoje vlastné, ak nebudeme s nimi súcítiť, príde nakoniec utrpenie k nám samotným. Lebo každý, kto prechádza nevšímavo okolo utrpenia druhých ukazuje, že mu chýba skutočná láska. Láska k blížnemu, a cez ňu a prostredníctvom nej i láska k Bohu. Lebo len ten, kto je schopný prežívať cudzie utrpenie ako svoje vlastné, len ten môže vnútorne duchovne dozrievať a stúpať k Svetlu. Pokúšajme sa preto vmýšľať sa do cudzieho nešťastia a do cudzej bolesti, aby sme tým v sebe prebudili milosrdenstvo.
Na druhej strane sa však zároveň tešme z radosti iných a z toho, že sa im darí. Ich radosť nech sa stane našou radosťou. Buďme živí duchom skrze prežívanie spolupatričnosti s inými, či už v zlom, alebo v dobrom. Všemohúci Boh nechce od nás nič iného! Len aby sme boli a vždy, za každej situácie zostali skutočnými ľuďmi. Ľuďmi, plnými súcitu k iným.
Snažme sa preto byť v styku s inými čo najviac ústretoví a čo najviac ohľaduplní. Nezapierajme podstatu svojej ľudskosti, prejavujúcu sa práve týmto elementárnym spôsobom, aby dobrotivý Boh nemusel kvôli tomu zaprieť nás samotných. Preto nech sa deje čo sa deje, nech sa nás snažia storakými spôsobmi manipulovať do vzájomnej nenávisti, my vždy zostávajme ľuďmi, nesenými vlnou súcitu. A tým zároveň nesenými k Svetlu.
Pamätajme na slová Krista, hovoriace o tom, že máme milovať aj svojich nepriateľov. To znamená, že sa máme v každej situácii snažiť stáť na pozíciách skutočného človečenstva, prejavujúceho sa súcitom s druhými.
Súcit! Súcit! Súcit!
Ak ale prídeme o tento základný prejav vlastného človečenstva, prídeme o všetko a z našej ľudskosti nám nezostane úplne nič. V nadchádzajúcej veľkej očiste zeme budeme musieť byť preto zatratení. Lebo po zavŕšení očisty budú môcť na zemi i v celom stvorení zostať žiť len skutoční a praví ľudia. Ľudia súcitného srdca.