Pravda sa skrýva pod povrchom

Sankcie Európskej únie proti Rusku sú prezentované ako reakcia demokratického sveta na agresiu voči Ukrajine. Sú prezentované ako niečo, čo je morálnou povinnosťou demokratického sveta, aby dal najavo, že nie je možné tolerovať vojenskú agresiu, nerešpektujúcu územnú integritu iných štátov.

Účelom sankcií je čo najviac uškodiť ruskej ekonomike, aby bol Kremeľ pod tlakom donútený prehodnotiť svoje kroky a ukončiť vojnu. Je však faktom, že sankcie zároveň značne poškodzujú i ekonomiky európskych štátov, čo je ale vnímané ako nevyhnutná obeť, ktorú musíme položiť na oltár demokracie a zachovania medzinárodného práva. „Musíme to vydržať“, odkazuje obyvateľom prezidentka Čaputová.

Na prvý pohľad sa to všetko zdá veľmi ušľachtilé. Na prvý pohľad sa zdá, že za ideály, ktoré sú pre Európsku úniu posvätné, je ochotná priniesť značné ekonomické obete i rapídne zníženie životnej úrovne vlastného obyvateľstva. Hájenie vysokých a vznešených ideálov jej totiž za to stojí.

Je to však klamstvo, pretože keby by bola Európska únia takáto idealistická, muselo by to platiť aj vo všetkých ostatných oblastiach. V boji za spoločné ideály a v ťažkých časoch, ktoré tento boj prináša, by musela byť oveľa viacej solidárnejšia a súdržnejšia. Musela by sa po všetkých stránkach zomknúť a zjednotiť v boji proti spoločnému nepriateľovi.

Ale takto to vôbec nefunguje, pretože ťažká situácia vyvolaná sankciami je v Európe obludne zneužívaná. Namiesto idealistickej súdržnosti v boji za hodnoty, dochádza k bezohľadnej snahe zarobiť na ťažkých časoch. Namiesto navonok prezentovaného ušľachtilého idealizmu vládne v Európe najpodlejšie zlodejstvo, aké nemá obdobu.

Buďme konkrétni a pozrime sa z tohto uhla pohľadu na cenu elektrickej energie. Na Slovensku sú výrobné náklady na megawatthodinu elektrickej energie 40 Eur. Elektrárne ju predávajú za dvojnásobok, čiže za 80 Eur. Na burze v Lipsku však táto cena špekulatívne vzrastie na 600 Eur a za túto, takzvanú trhovú cenu, je Slovensku predávaná naspäť.

Znamená to teda, že špekulatívne a fiktívne navýšenie ceny megawatthodiny elektrickej energie na burze je 500 percentné! A túto, reálne neodôvodnenú, fiktívnu cenu, má platiť európske obyvateľstvo a európski podnikatelia.

Komu ju majú platiť? Komu majú tiecť obrovské, 500 percentné zisky za nič? Špekulantom na burzách! Ale v skutočnosti tým, pre ktorých títo špekulanti pracujú. Tým, ktorí sa rozhodli bezprecedentným spôsobom zarobiť na súčasnej krízovej situácii. Kto je to? Sú to tí najmocnejší a najbohatší, ktorí majú reálnu moc presadiť, aby im celá Európa platila obrovské peniaze za nič.

A tým sa dostávame ku skutočnej pravde o sankciách. Nie je to vôbec pravda idealistická, o ktorej sme hovorili na začiatku. Sankcie boli na Rusko v skutočnosti uvalené preto, lebo sa vedelo, že to vyvolá nedostatok energií. A na základe nedostatku energií bude možné umelo, špekulatívne a úžernícky dvíhať ich ceny na burzách a bezprecedentne na tom zarábať.

Toto je skutočný, skrytý a pravý zmysel sankcií! Je ním obrovský, nepredstaviteľný zisk! Všetky krásne idealistické reči sú len vonkajšie pozlátko, určené pre médiá a verejnosť. Smiešne idealistické reči o hájení demokratických princípov sankciami majú iba zakryť ich skutočný účel. A ním je obrovský zisk! Obrovský zisk za nič! Iba za umelo navýšenie ceny.

Milí priatelia! Žiadne ideály v Európskej únii nikdy neexistovali! To, čo existovalo a existuje je len tvrdý biznis, bez akýchkoľvek ideálov a bez akejkoľvek ľudskosti. Všetok idealistický a demokratický blábol o sankciách je len zástierkou tohto biznisu. Najmocnejší a najbohatší sa rozhodli byť ešte mocnejší a ešte bohatší, a preto im celá Európa platí. Je im ukradnuté Rusko, je im ukradnutá demokracia a je im ukradnuté hájenie nejakých princípov. To všetko iba zneužili na to, aby sa mohli nabaliť.

Preto ak nám politici hovoria, že sankciami bojujeme proti Rusku a hájime tým nejaké vyššie ideály, je to lož! Túto lož potvrdzujú účty za elektriku, popierajúce akékoľvek ideály! O tejto lži nás každodenne presviedčajú naše peňaženky.

Cui bono? Komu to prospieva?

Prospieva to jedine tým, ktorí nehorázne pofitujú z energetickej krízy, a v ktorých vreckách končí úžernícky rozdiel medzi reálnou cenou megawatthodiny elektrickej energie a jej špekulatívne zvýšenou trhovou cenou, predstavujúci 500 percent. Títo ľudia nehorázne zarábali na predaji testov a na testovaní proti covidu, nehorázne zarábali na predaji vakcín a na vakcinácii, a ešte nehoráznejšie zarábajú na súčasnej trhovej cene elektrickej energie.

A teraz sa ešte pozrime na duchovný presah týchto skutočností.

Zdierať ľudí takýmto nehoráznym spôsobom, na to je treba mať žalúdok. Na to je treba byť dostatočne bezohľadný a neľudský. Môžu to robiť len ľudia chladného rozumu, bez štipky citu.

V dnešnej dobe očisty ľudstva je prostredníctvom tohto typu ľudí celej našej civilizácii ukázané, za čo v skutočnosti stojí racionálne rozumový človek bez citu. Je nám ukázané, aká je jeho pravá hodnota. Je nám ukázané, že rozum, jeho chladné kalkulovanie, prepočítavanie a bezohľadné špekulovanie je niečo obludné a menejcenné, čo v nijakom prípade nemôže stáť v ľuďoch na prvom mieste. Lebo takýmto spôsobom nakoniec dospejeme k popretiu samotnej ľudskosti.

Cestou glorifikácie a vyzdvihovania rozumu kráča naša civilizácia už dlhodobo. V súčasnosti to dosahuje svojho vrcholu a dozrieva až do obludnej bezohľadnosti, berúcej dych. Všetkým, ktorí slepo veria v rozum je dnes ukázané, aký je antihumánny. Majstri našej vlastnej vnútornej chyby, spočívajúcej v nadhodnotení rozumu, sa dnes dostali na vrchol svetovej vlády, a vo svojej bezcitnej racionálnej bezohľadnosti finančne zdierajú z kože milióny obyčajných ľudí.

Všetko toto sa deje preto, aby sme to pochopili. Aby sme si to uvedomili a prežili to na vlastnej koži. Aby sme pochopili, že bytosť nazývaná človek, nesmie byť bytosťou chladnej racionality rozumu s citom, zatlačeným do úzadia, pretože človek rozumu bez citu je kreatúra. Je to paródia na človeka a karikatúra človeka! Je to bezcitný netvor, odhodlaný ožobráčiť milióny ľudí kvôli vlastnému zisku.

Ale žiaľ, ožobračovaní ľudia nie sú v tom až tak nevinne, pretože aj oni sami sa naučili uprednostňovať rácio pred citom. Oni sami takýmto spôsobom vytvorili podhubie stromu zla, ktorý vyrástol a zasypáva ich svojim hnilým ovocím.

Toto je tým, čo musia ľudia poznať v prebiehajúcej očiste zeme! A musia to poznať a uvedomiť si to nie slovne, ale na vlastnej koži a na vlastnom prežívaní. Musia zakúsiť, ako vyzerá civilizácia ľudí rozumu s citom v úzadí. S citom potlačeným a zasypaným. A to všetko je len začiatok, pretože nešťastie z toho plynúce sa bude stále stupňovať.

Jednotlivci i celá naša civilizácia musí nakoniec poznať, že skutočný a pravý človek je bytosťou citu. Je človekom citu, ktorého rozumové schopnosti sú vedené a usmerňované citom. Rozum je hodnotou druhoradou, ktorá nemôže stáť na prvom mieste, ale musí byť vedená a usmerňovaná citom. Musí byť pod patronátom citu, alebo inak vyjadrené, pod patronátom srdca. Náš rozum máme používať a využívať, ale musí byť predchnutý citom, pretože práve v cite spočíva podstata nášho človečenstva.

Mnohé hrozné historické udalosti by sa nikdy nestali, keby sa ich aktéri nechali viesť citom. Negatívny charakter týchto udalostí však svedčí o tom, že cit bol zatlačený v úzadí a ľudia sa nechali viesť bezcitnou a chladnou racionalitou rozumu. Presne tak, ako je tomu i v prípade súčasných špekulantov na burzách, fiktívne zvyšujúcich cenu elektrickej energie, zarábajúcich na tom obrovské peniaze a privádzajúcich obyvateľstvo do energetickej chudoby.

Poučenie z tohto všetkého je nasledovné:

Človek je bytosťou ducha a naša duchovná podstata sa v nás prejavuje citom. V cite spočíva veľkosť ducha, veľkosť človečenstva i veľkosť človeka ako jednotlivca. Lebo jedine v cite je skrytá srdečnosť, ľudské teplo, dobro, a ako vrchol všetkého láska. Láska a úcta k ľuďom, k zemi, k prírode a k dokonalému Stvoriteľovi všetkého. V koho vnútri sú tieto veci na prvom mieste a jeho rozum sa nimi necháva inšpirovať a viesť, ten je pravým človekom. Človekom, stvoreným podľa Božieho obrazu a žijúcim tak, ako je to vo Vôli Stvoriteľa. Tohto si buďme vedomí a o toto sa usilujme, pretože ak začneme uctievať iba rozum a svojho ducha a cit zatlačíme do úzadia, stratíme svoju ľudskú podobu a vykročíme cestou bezcharakternosti a zla.

Toto poznanie je potrebné využívať vo svojom každodennom živote pri akomkoľvek rozhodovaní. Či už ide o rozhodovanie malé, veľké, alebo zásadné. Náš cit nám vždy ukáže cestu okamžite a bleskurýchlo. Rozum je ťažkopádnejší, a preto rozumové argumenty a rozumové zvažovanie prichádza až neskôr. V mnohých prípadoch sa stáva, že spochybňuje naše prvotné cítenie, čo nám môže priniesť krátkodobý prospech, ale z dlhodobého hľadiska to nakoniec skončí škodou, alebo dokonca úplným nešťastím. Preto vždy, keď sa keď sa odteraz budete rozhodovať, berte do úvahy svoje prvotné cítenie, pretože ono je hlasom nášho ducha, ukazujúcim správny smer a správne rozhodnutie.

A úplne na záver možno ešte spomenúť, že v cite a skrze cit sa prejavujú aj ďalšie duchovné kvality našej osobnosti, ako je napríklad svedomie, alebo intuícia. Kto sa riadi hlasom svojho citu a načúva mu, načúva hlasu svojho svedomia, alebo hlasu svojej duchovnej intuície. Svedomie dáva nášmu bytiu morálny rozmer a intuícia nám umožňuje čerpať zo všeobsiahlosti a večnosti sfér Ducha.

Iba človek, ktorého rozum je podriadený a usmerňovaný citom, svedomím a intuíciou je skutočne človekom. Preto sa staňme ľuďmi a zostaňme ľuďmi aj v dnešnej dobe, v ktorej sa elementárna ľudskosť začína rapídne strácať.